O babských jazdách

Autor: Gabriela     Kategória: Články

Dámy, nie je hriech, že máte občas po krk svojich najmilších. Chápem, že sa vám občas zdá, že váš voľný čas sa stal historickým pojmom a zo samého zúfalstva máte napokon pocity viny. Je to normálne. V tomto sme všetky na jednej lodi. A tie, ktoré tvrdia opak, neklamú úmyselne vás, ale nachádzajú sa ešte vo fáze sebaklamu. To však prejde, aj ich kalichy trpezlivosti sa raz naplnia.Spomínam si na seba, keď som hrala pre seba aj pre okolie najspokojnejšiu maminu na svete. Moje slobodné priateľky nevychádzali z údivu, ako je možné, že ma manželstvo a materstvo dokáže tak dokonale napĺňať, až po úroveň najvyššieho záujmu, nad ktorý už nič (a zdanlivo už ani nikdy) nemalo siahať.

Omyl, vážené!

Keď sa fáza ,,stále šťastnej“ skončila, prišla prvá mentálna kríza. Pochopiteľne, spojená s výčitkami, že vôbec nejakú krízu mám. Prečo má mať šťastná manželka a matka krízu? Akým právom, keď jej život doprial tie najkrajšie dary – lásku muža a dieťa? Prečo?

Pretože má absolútnu absenciu voľného času pre seba.

Voľný čas: varenie.

Voľný čas: domáce práce.

A v najlepšom prípade voľný čas: rodinné výlety.

Protitvrdenie, že vás priateľky navštevujú trikrát do týždňa (a nech je autorom tvrdenia ktokoľvek, milujúci manžel, vaša chápajúca matka alebo dokonca vy samy), síce môže byť pravdivé, ale povedzme si na rovinu, ako také úžasné návštevy v skutočnosti prebiehajú.

Variant číslo 1: Ak máte dieťa len vy a vaša priateľka ho nemá, rozprávate sa pri vašom dieťati, ktoré buď súbežne dojčíte, kŕmite, prebaľujete, alebo mu ukazujete obrázky z leporela. ,,Fantasticky“ sa pritom s bezdetnou priateľkou porozprávate a ona musí byť naozaj čudná, keď si po takejto návšteve ešte v blízkej budúcnosti plánuje rodičovstvo…

viac v knižke Momenty zo života vydatej ženy.

8 komentárov k “O babských jazdách”

  1. Eva Sklenicová napísal/a:

    Netrúfla by som si nikdy napísať knihu, ani poviedku. Klobúk dolu za odvahu a vytrvalosť.

    Prajem Ti veľa čitateliek, ktorým sa bude kniha páčiť a odporučia ju svojim priateľkám a tie o nej povedia ďalším priateľkám a kúpia ju ako darček priateľkám a tie zase o nej pozozprávajú iným kamarátom atď…………

    Všimla si si, že som nespomenula mužské pokolenie?

    Nie je to zámer.

    Samozrejme, že Ti prajem, aby knihu vzali do rúk aj muži. /Tým myslím aj toho môjho./ Aby vedeli, že aj ženy sú živé bytosti s dušou, citmi, vášňou a potrebami.
    Eva Sklenicová

  2. Katarína Halászová napísal/a:

    Včera som konečne zohnala tvoju knihu. Prečítala som ju za 3hod. Dávno som sa tak nepobavila. Daj recept na strúhankové guľky… A strašne sa mi páčila aj kapitola o babičke, mala som aj slzy. Vidno, že ju ľúbiš…

  3. Monika Uhrinčaťová napísal/a:

    Príbeh kakao je krásny. Úplne ma dostal. Taký obyčajný, jednoduchý a hlavne pravdivý…

  4. zp napísal/a:

    Názor z iného sveta:
    Tak takýto komentár si ešte nemala…aj váham, či sa nechať zlynčovať reakciami tvojich čitateliek….
    nuž- risknem? Možno ma vysmejú-uvidím.
    Musím sa vyjadriť k tvojim babským jazdám. Hlavne veta:
    “A tie, ktoré tvrdia opak, neklamú úmyselne vás, ale nachádzajú sa ešte vo fáze sebaklamu. To však prejde, aj ich kalichy trpezlivosti sa raz naplnia”
    Dúfam, že sa tieto tvoje slová nikdy nesplnia- sú niektoré z nás, ktoré by “naplnenie kalicha” zabilo.
    Veľakrát som sa vrátila k tejto kapitole a rozmýšľala som, či som taká naivná, nenormálna, alebo z iného sveta… Uzavrela som to tým, že z iného sveta.(neviem, či sme krajanky so Silviou, tých svetov je asi viacej….)
    Vždy som snívala inak, ako moje kamarátky, a ešte stále sa mi zdá, že môj svet je taká neviditeľná bublina, v ktorej som chránená a ktorá sa vznáša paralelne s týmto svetom. Je taká plastická, keď chcem, môžem vystrčiť z nej ruku- a ona nepraskne. Ale v nej je taak dobre- načo by som sa vystrkovala?
    Alebo ma možno pri pôrode zabudli lekári vybrať z vaku s plodovou vodou a ja som v nej žila a vznášala sa doteraz. Ano- asi dieťatku je tak fajn v tom “tesnom prietore”.
    Chcem týmito slovami povedať, že neviem vôbec precítiť túto kapitolu o “potrebe byť pár dní bez muža”. Žeby som klamala samu seba?
    Možno je to inak- som taká naivná, že svet klame mňa a ja som to ešte nezistila. Mám totiž neustálu potrebu byť blízko svojho muža. A to vôbec nehovorím o nejakých potrebách intímnych… len tak- robí mi radosť, ak je vo vedľajšej izbe, a keď je dlhšie na dvore, naschvál si nachádzam dôvod, prečo za ním ísť. Donesiem mu pivo keď kosí trávu, postavím na koniec záhrady ako návnadu a teším sa na jeho úsmev. Odkedy som ho spoznala- má radostné iskričky v očiach, ktoré ma nabíjajú energiou. Keď mal chvíľu krízové obdobie- oči sa mu prestali smiať a ja som myslela, že zomriem na prázdnotu,ktorá vychádzala z mojej duše. Moja vnútorná pohoda je absolutne spätá s jeho pohodou. Chvalabohu- môj muž je veľmi srdečný chlap. Jeden z tých típkov, ktorý si začne ráno v kúpeľni pospevovať a nakazí celé okolie tou pesničkou. Mohla by som písať román o tom, ako môže vyzerať takéto šťastie- ale bol by príliš sladký- bléééé- nik by ho nekúpil. Zisťujem, že som na svojom mužovi závislá. Nie finančne. Som závislá na jeho prítomnosti, na jeho dobrej nálade a jeho iskričkách v očiach.
    Som chorá, keď nezapadám do správania väčšiny?
    Bože- potom daj, aby som nikdy nevyzdravela z tejto sladkej nevedomosti.
    Gabuš-ty určite vieš, kto to píše.
    PS:dík za venovanie….potešilo.

    A pre tie ostatné- nepíšem to zo svadobnejcesty-som s mojim mužom 31 rokov, z toho 28 rokov v manželskom zväzku. A ešte som nevytriezvela….
    Prepáčte, že som iná….

  5. Gabi Revicka napísal/a:

    Zitka,
    ty tak pekne píšeš! To sa nedá nezverejniť. Mrzí ma, ak som v hlavách niektorých čitateliek vyvolala dojem, že neviem, aké to je milovať svojho muža.
    My sme ,,talianska rodina”. Z toho prirodzene vyplýva, že sa občas od seba potrebujeme zdravo vzdialiť. Neznamená to však, že to, čo funguje v našom manželstve je univerzálny recept. Každé manželstvo, rovnako ako ľudská individualita, je jedinečná. A potom oproti tomu celému stojí jedna ďalšia pravda. Pravda o mne. Mám rada svoj priestor, priam ho potrebujem… Keď ho nemám, nie som vo svojej koži. Naopak, keď je mi dopriaty, viem byť pre svojho muža tá, ktorú vo mne poznal, keď sme sa spoznali, keď sme mali šestnásť…
    Bojím sa závislosti. To jediné nás dve možno odlišuje. Neznamená to, že by niektorá z definícii o tom, čo je pre vzťahy správne a čo nie, bola ideálna. Ideálne je len to, čo vyhovuje práve tým dvom ľuďom, ktorí spolu vytvárajú pár. A ty už vieš, čo vám dvom vyhovuje:-). Prajem vám, aby ste spolu prežili mnoho krásnych rokov. Úprimne. Nie populisticky, ale zo srdca, lebo si nemyslím, že všetci musia mať na veci rovnaký názor. Ďakujem ti, že máš iný, lebo rozmanitosť názorov robí náš svet pestrejším:-)

  6. Judith napísal/a:

    Gabi najdrahšia,

    Ty si pre mňa dôkazom svetlejším než vysoko vibrujúca energia aurického systému človeka, že plnenie snov je vec možná, reálna, naplňujúca! Tvoja kniha Ťa síce poodhaľuje viac ako priesvitné negližé, avšak to čo čitateľovi odkrývaš je čistý zážitok momentov zo života vydatej ženy, dlhoročnej manželky, milujúcej matky, úspešnej podnikateľky, vrúcnej priateľky a unikátnej duše odhaľujúcej lásku v celom svojom farebnom spektre. Ovlažuj teda naďalej pery svojich čitateľov smiechom a srdcia láskou.

    Veľa inšpirácii Tvoja Jud 🙂

  7. admin napísal/a:

    Jud!
    ty tak krásne píšeš! Súhlasím s obsahom a klobúk dole pred Tebou ako vieš nádherne vyjadriť to, čo je také neuchopiteľné.
    S láskou,
    Monika

  8. Úryvky | Gabriela Revická napísal/a:

    […] O babských jazdách […]

Napíšte Váš príspevok